Problems with the concept of “human nature” in the current philosophical, theological and scientific discourse against a backdrop of a Jonathan Haidt’s research on foundations of morality
Abstract
In Christian ethical and anthropological discourse, the concept of “human nature” represented one of the main criteria from which norms for social and individual ethics derived. The age of Enlightenment brought about a serious criticism of this concept refusing its metaphysical justification. New opinions prevailed in philosophical and scientific discourse of that time. They rejected existence of common anthropological determinants and supported a thesis claiming that people are primarily formed in society and that the
concept of “human nature” entails a risk of abuse of power by promoting only one view of the human being. The presented paper studies the relevance of this concept today and examines it from the perspective of Jonathan Haidt’s social psychology, which, as the author claims, contributes to better understanding of human nature. Standard metaphysical and theological definitions of human nature that prevailed mostly in Christian discourse needs to be extended by including findings from social and exact sciences and use them as a suitable medium for a dialogue in a pluralistic environment, and push the limits of our knowledge about humans.
Keywords:
Human nature. Philosophy. Theology. Social psychology. Ethics.References
Dancák P., Premeny myslenia o Bohu ako prejav hľadačskej povahy človeka, in: P. Dancák et al. (eds.), Súčasné premeny náboženského myslenia, Prešov: Prešovská Univerzita v P rešove, Gréckokatolícka Teologická Fakulta 2013, p. 6 – 33.
Haidt J., Hypotéza štěstí, Praha: Nakladatelství Dokořán 2014.
Haidt J., Morálka lidské mysli, Praha: Nakladatelství dybbuk 2013.
Hrubý R., Ondrejka I., Nosáľová G., Základy teórie osobnosti podľa C. R. Cloningera, „Psychiatria” 14 (2017), no. 2-3, p. 114-120.
Hruška D., Duchovný rozmer konca doby veľkých metafyzických narácií, in: R. Šoltés, D. Hruška, P. Dancák (eds.), Disputationes quodlibetales. Duša a Európa, Prešov:
Prešovská univerzita v P rešove, Gréckokatolícka Teologická Fakulta 2012, p. 12 – 23.
Kant I., Kritika čistého rozumu, Bratislava: Pravda 1979.
Koukolík F., Nejspanilejší ze všech bohů. Eseje, Praha: Karolinum 2012.
Mlodinow L., Vědomí podvědomí. Jak naše podvědomí ovládá naše chování, Praha: Argo 2013.
Nakonečný M., Sociální psychologie, Praha: Academia 1999.
Zaviš M., Spirituálna neuroveda ako nová paradigma interreligiózneho dialógu, in: K. Kardis, G. P aľa (eds.), Globalizácia a náboženstvo, Prešov: Prešovská Univerzita
v P rešove, Gréckokatolícka Teologická Fakulta 2011, p. 160 – 170.
University in Prešov
Wykładowca i pracownik Wydziału Teologii Greckokatolickiej Uniwersytetu
w P reszowie. Na tym samym uniwersytecie otrzymał doktorat z teologii katolickiej
w 2008 r. Obszary badawcze: chrześcijańska etyka społeczna, teoria poznania, relacje
między religią, filozofią a psychologią. Jest autorem szeregu monografii: Základné pojmy
spirituality v súvislostiach duchovných cvičení Ignáca z Loyoly a temnej noci Jána
z Kríža (2014); Politika a etika v živote kresťana (Politické a ekonomické systémy v reflexii
kresťanskej sociálnej etiky) (2017); Propaganda, manipulácia a logické klamy (O hraniciach
a možnostiach nášho usudzovania a rozhodovania) (2017); oraz skryptów: Úvod do
filozofie (2010); Teórie pravdy (2012); Úvod do fenomenológie náboženstva vo filozoficko-
-teologických súvislostiach (2013); Poznámky k filozofickej reflexii náboženstva (2015).
Adres do korespondencji: radovan.soltes@unipo.sk.
License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NoDerivs 4.0 International License.
